"Na Slovensku vôbec nevieme, čo doma máme, aký poklad. Eugen Suchoň
patrí medzi ikony, ktoré by sme si mali vážiť, s úklonom vyslovovať jeho
meno. Svätopluk je najkvalitnejšia operná architektúra z pera
slovenského skladateľa a môže hrdo stáť medzi titulmi, ako je Salome
Richarda Straussa alebo Jenufa Leoša Janáčka," uviedol na utorkovej tlačovej konferencii dirigent Martin Leginus, ktorý Svätopluka hudobne naštudoval. "Je
to geniálna operná partitúra. Keby sa Eugen Suchoň narodil niekde inde
ako na Slovensku, bol by globálnou skladateľskou hviezdou," poznamenal k uvedeniu historického eposu "s geniálnou inštrumentáciou, so strhujúcou hudobnou matériou", ktorá si podľa dirigenta nájde svojich milovníkov bez ohľadu na vek.
Libreto pripravil skladateľ spolu s Ivanom Stodolom v spolupráci s Jelou
Krčméry-Vrteľovou. Zachytáva posledné dni kráľa Svätopluka a spracováva
aj známy motív svornosti symbolizovaný tromi Svätoplukovými prútmi.
Suchoňov Svätopluk je podľa Poláka "príbehom o zhubnom mechanizme moci" a má až shakespearovské rozmery. Príbeh z veľkomoravského obdobia zasadil do interiéru zdevastovanej fabrickej haly. "Bolo
to ešte pred Ukrajinou, takže nešlo o Ukrajinu, ale o koronu,
vyprázdnený svet, kde mnohé fabriky zastali, to bola inšpirácia," vysvetlil režisér k inscenácii s nadčasovými kostýmami a výtvarnými objektmi. "Hovoria
nám, že sa to môže odohrávať aj v dobe 'day after', to znamená po
skončení tohto nášho krásneho sveta. Aj keď je to historický námet,
bohužiaľ, je veľmi živý v súčasnom svete," dodal Polák.
Scénu navrhla Barbora Šajgalíková, kostýmy Pavol Dendis. Svetelné
objekty mal na starosti Ján Šicko, ktorý vytváral aj všetky projekcie. O
svetelný dizajn sa postaral Ján Ptačin. Pod choreografiu sa podpísal
Ladislav Cmorej.